Vo svete motocyklových pretekárov nesmie chýbať ani zvučné meno Kenny Roberts. Americký rodák v detstve miloval koňa, v dvanástich rokoch ale presedlal na motocykel a preteky ho uchvátil natoľko, že sa rozhodol pre profesionálnu dráhu jazdca. Úplne prvý motocykel si postavil sám z rámu bicykla a kosačky. Prvá naozajstná mašina, na ktorej sedel, bola otcom kúpená Tohatsu, tú neskôr vymenil za silnejšiu Hondu.
Kenny Roberts sa narodil 31. decembra 1951, v roku 1968 sa začala naplno písať jeho kariéra pretekára. V tomto roku si ho totiž všimol hľadač talentov pre Suzuki, čo ale znamenalo zásadné rozhodnutie - vykašľať sa na školu, odísť rok pred maturitou zo školy a venovať sa pretekaniu alebo dorobiť školu a až potom začať budovať formu. Vybral si ale cestu pretekania, a tak deň po svojich osemnástych narodeninách zasadol prvýkrát ako profesionál na štartovaciu čiaru v San Franciscu a závod dokončil na štvrtom mieste. Talent sa Kennymu uprieť nedal, potreboval sa ale posunúť a chýbal mu sponzor. V roku 1971 ho odmietla americká spoločnosť Triumph, úspešný bol až pri Yamahe, ktorú reprezentoval na majstrovstvách A.M.A. Grand National Chamionship.
Na jeho úspechu má bezpochyby podiel aj zmena jazdného štýlu. Inšpiroval sa Fínom Jarno Saarinenom, ktorý vedel ťahať koleno po asfalte. Po smrti tohto pretekára metódu Kenny ešte vylepšil a stal sa tak priekopníkom klznej techniky v motocyklových pretekoch. Meno amerického pretekára najviac rezonuje v spojení s rokmi 1978 až 1980. Dostal ponuku na účasť seriálu motocyklových majstrovstiev sveta, ktorú ako neskôr priznal, nebral príliš vážne. Zároveň ale chcel ukázať, čo všetko vie. O jeho účasti pochybovali aj odborníci, ktorí boli presvedčení, že bude Kennymu trvať minimálne jeden rok, než sa adaptuje na európske okruhy. V roku 1978 sa stal prvým Američanom, ktorý vyhral majstrovstvá sveta v GP v kategórii do 500 ccm.
Ani Kennymu sa nevyhli pády a úrazy, kvôli ktorým bol na nejakú dobu mimo hry. Vždy sa ale vrátil vo veľkom štýle, dôkazom toho je napríklad jeho legendárna show 70. rokov s Barrym Sheenom, kedy ich delili vo finiši iba 0,03 sekundy. Kenny Roberts obhájil titul majstra celkom trikrát, na konci roku 1983 oznámil koniec svojej závodnej kariéry, z prostredia Grand Prix ale neodišiel. Založil si vlastný tím, sponzoroval veľmi dobrých a úspešných jazdcov a podieľal sa dokonca na výrobe motocykla Modenas KR3. V jeho šľapajach pokračuje aj jeho syn, ktorý tiež vyhral titul šampióna v triede do 500 ccm a má svoje čestné miesto v sieni slávy F.I.M. MotoGP hneď vedľa svojho otca, trojnásobného majstra.
